Najväčšia osada na Zemplíne je mesto Veľké Kapušany. Najstaršia písomná zmienka o Kapušanoch je v dekréte, ktorý vydal kráľ II. Andrej v roku 1214. V tomto dokumente sa Kapos (Kapušany) nazýva Copus. Samotné meno latinského názvu je slovom brány a jej pôvod sa tradične vráti do dôb dobývania. Naši predkovia prešli cez Vereckejný priesmyk v oblasti Karpát na terajšom území Ukrajiny. Podľa povesti Árpádová armáda zostúpila na rovinu pri hrade Munkačeva a začalo veľké dielo dobývania. Počas svojej cesty na západ sa museli dotýkať Veľkých Kapušian a jej krajiny, putovali po "bráne" a dúfali, že nájdu bohaté trávne pastviny a dobré pozemky.
Nagykapos vždy zohrával dôležitú úlohu v živote okolitých dedín ako hospodárskeho, kultúrneho a administratívneho centra a udržal si vedúcu úlohu. Užský dedinčania vždy zdieľali maďarský osud Karpatskej kotliny.
Cirkev a škola boli strážcami menšinovej existencie a dokonca aj doteraz tieto inštitúcie stále slúžia na zachovanie identity našich Maďarov. Je veľká škoda, že písomný záznam o živote škôl v Kapušanoch neprežili zmeny dejín. Je ale isté, že v týchto školách bol vyučovací jazyk vždy maďarský jazyk.
Do roku 1945 boli v Nagykapose dve cirkevné školy a jedna verejná škola. Rímskokatolícka základná škola, postavená vedľa katolíckého kostola. Reformovaná cirkevná základná škola, dnes jej budova, stojí na námestí Dobó István. Vtedy v týchto školách v 1. až 8. ročníku študovalo 50-60 detí ročne.
Riaditelia školy: Papp Lajos, Pápay István. Učitelia školy: Szűcs János, Láng Gizella, Németi, Belicky Béla és Filip Béla.
Po vojne a po vyhlásení KVP boli zatvorené všetky maďarské školy. Zmena nastala až v roku 1949, keď boli povolené zase národnostné školy.
Výsledkom toho bolo otvorenie školského roka 1. septembra 1950 v takzvanej ľudovej škole. V škole boli 4 triedy: dve 1. jedna 2 a jedna 3 trieda s celkovým počtom žiakov 113. V ďalších ročníkoch škola sa rozrástla a počet žiakov sa zvýšil.
Veľká zmena sa stala v roku 1960, lebo prvý krát bolo v ústave zakotvené právo menšín na používanie svojich jazykov. V tomto roku bol zavedený nový školský zákon, stanovila sa deväť ročnou povinnou dochádzkou a vtedy bola pomenovaná naša škola. Jej meno bolo Základná deväťročná škola s vyučovacím jazykom maďarským vo Veľkých Kapušanoch. V 60-tich rokoch v škole sa učilo cez 600 žiakov, podmienky na vyučovanie neboli veľmi dobré, lebo budova nebol vyhovujúca pre taký počet žiakov. Najprv sa vyučovalo v dvoch termínoch, potom škole bola pridelená budova panelová, ktorá bola postavená ako robotnícka ubytovňa. Riaditeľ školy v tomto období: Urbán Lajos.
Ďalšia veľká zmena v živote školy nastala v 70-tých rokoch, keď už bolo jasné, že bývalá budova okresného súdu nevyhovuje základnej škole a sa presťahoval do terajšej hlavnej budovy. Priestoy už boli dobré na to, že by sa zrušila dvoj termínové vyučovanie. Začal sa normálny vyučovací proces. Rôzne zmeny len prispeli k dobrej a kvalitnej výučbovej činnosti. Žiaci na rôznych súťažiach dosahovali vynikajúce výsledky, čo potvrdzovalo snahu učiteľov, že v národnostnej škole sú žiaci na takej istej úrovni s vedomosťami ako v slovenských školách.
Od roku 1983 bola výmena riaditeľa, lebo pán Urbán odišiel do dôchodku a jeho miesto prevzal pán Kendi László a zástupkyne boli pani Szanyová Géczi Eva a Tóthová Eva. V budovách boli vykonane úpravy tried, vtedy sa začali deti chodiť do školy prírody a po politických zmenách v 90-tych rokoch v škole ozaj zavládla duch učenia.
V roku 1991 bol vypísaný konkurz na miesto riaditeľa, ktorý vyhral Mikuláš Kalitza, a vymenoval nových zástupcov pánov Ladislava Molnára a Ladislava Kis Bertu. Dňa 17. októbra 1999 naša škola si prevzala meno slávneho maďarského spisovateľa, rodáka z nášho mesta, čo slávnostne vyhlásil pán László Szigeti, štátny tajomník v budove školy.
Nový názov bolo: Základna škola s vyučovacím jazykom maďarským Jánosa Erdélyiho.
Prameň: A Nagykaposi Erdélyi János Alapiskola emlékkönyve
Napísal: Demjénné Kovács Erna
Spracoval: Demjén Béla
Preklad:
 |
 |
 |
 |
 |